| Abstrakt: |
Táto práca sa zaoberá konkrétnym typom reformy priebežného, dávkovo určeného penzijného systému (defined benefit pay-as-you-go). Ide o roformu, ktorá spočíva v čiastočnom alebo úplnom nahradení pôvodného systému novým, fondovým systémom s definovanou výškou odvodov (fully funded defined contribution). Našim cieľom je preskúmať prvok voľby jednotlivca ktorý je súčasťou reformy. Účastníci penzijného systému sú postavení pred voľbu medzi pôvodným a novým systémom. V teoretickej časti práce je ukázané ako je možné klasifikovať reformy podľa toho, ako je “právo voľby” priznané a odmietnuté jednotlivým skupinám účstníkov systému. Nahradenie pay-as-you-go systému fondovým (čiastočne alebo úplne) je sprevádzané zmenou implicitného dlhu pôvodného penzijného systému na dlh explicitný. Ďalším cieľom práce je priradiť k možným rozloženiam “práva voľby” príslušný rozsah implicitného dlhu, ktorý sa zmení na explicitný. Posledným cieľom je zostaviť problém rozhodovania sa jednotlivca. Tento problém má dva hlavné komponenty. Po prvé, jednotlivec sa rozhoduje pre optimálnu stratégiu prechodu (prejsť na nový systém alebo ostať v pôvodnom). Po druhé, jednotlivec hľadá optimálnu stratégiu odvádzania príspevkov do systému počas svojho produktívneho života. Záverom problému prechodu je, že pre jednotlivcom očakávané hodnoty parametrov (napr. stupeň politického rizika, situácia na trhu, kariérny rast) je možné určiť optimálnu stratégiu podľa početu rokov do dôchodku. Analýza problému optimalizácie odvodov poukazuje na riziko morálnehu hazardu. Zdrojom tohoto rizika sú prvky systému ktoré predstavujú jeho záchrannú sieť. Následne sú v práci predsvené dve empirické štúdie penzijých reforiem: Čile a Argentína. Obe reformy sú popísané a analyzované pomocou rámca ustanoveného v teoretickej časti. Empirické štúdie sú zakončené stručným hodnotením reformy z pohľadu reformnej stratégie ktorú navrhla Svetová Banka v reporte z roku 1994: Averting the Old Age Crisis: Policies to Protect the Old and Promote Growth. |
